o dobrom Pastierovi.

Žalm 23 bol prvým, ktorý som sa naučila naspamäť, keď som v lete 2010 dostala Bibliu. Minulý týždeň som sa nad ním hlbšie zamýšľala, pretože som na follow upe rozprávala o Dobrom Pastierovi.

No ešte pred spomínaným letom, som bola duchovne smädná a prázdna a zároveň neschopná naplniť samú seba. Viem, že žijeme v dobe, ktorá takpovediac hlása, že cesty sú rôzne, ale cieľ ten istý. A potom je tu Ježiš Kristus, ktorý o sebe tvrdí, že len On je Cesta. O tom, prečo verím čo hovorí Ježiš by sa dal napísať samostatný blog. No jedno viem, prázdnota je preč. A ja už nepijem vodu, po ktorej som zase smädná.

si Cestou aj Mostom zároveň.
Lenka  ma zaviedla na krásne miesto.

Keď sa povie pastier, spája sa mi to s troma vecami

- Ježiš je Pastier

- aj my máme byť pastiermi pre tých druhých

- a zároveň aj my sme ako ovce

Žalm 23 opisuje Pána Boha ako Pastiera. Keď si ho niekedy znova prechádzam a zamýšľam sa nad vlastnosťami a konaním pastiera, som z toho mimo. To fakt nebudem mať nedostatku? Jeho palica ma potešuje? Hoci je zle, nemám sa báť zlého, lebo On je so mnou? Hm. Cool Pastier.

vieš, čo mám rada...
napríklad aj raňajky (v Žiline)

Pamätám si ako ma Pán Boh jasne napomenul a zároveň povzbudil v lete 2013 na Campfeste cez verš z prvého listu Petrovi, keď som bola trochu zúfalá a v srdci neochotná sa úplne preorientovať a nastaviť na to, že teraz som v Bratislave, teraz mám slúžiť tam: "Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne." (1.Pt 5:2) Och, ako dobre, že mi to vtedy povedal! A teším sa už na konferenciu KPM 2016 , kde sa budeme môcť viac spolu učiť o tom ako sa starať o ľudí a ako sa Pán Boh stará o nás.

follow up
po žilinskom výlete, v bratislavskej Dúbravke

Ok. Ty si Pastier, ja mám byť pastierom pre iných a zároveň aj...ja som - ovca? Znie ti to potupne? Chápem. Mnoho-krát som počula výsmech na adresu kresťanov, že sú ako ovce – tak trochu hlúpi, bez vlastného názoru.

No to, že sme ovce nám má pripomínať trochu niečo iné. A to fakt bezbrannosti. Ovca, nemá svoj život pod kontrolou (not in control). Ale, aspoň táto z Biblie, má toho najlepšieho Pastiera. A preto, najlepšie čo môžeme urobiť keď vieme, Kto je naším Pastierom, je vzdať sa a nechať sa Ním viesť. 

Keď som si počas minulého týždňa pripravovala tému na follow up, počúvala som pieseň Shepherd Of My Soul od kapely Rivers and Robots. A túto časť som nazvala „vyznanie ovce“ :)

„And Lord, You are the Shepherd of my soul

So I lay down my plans, I give up my rights

And let You take control of this surrendered life“

Chcem, aby toto bolo mojim každodenným vyznaním. Aj teraz, v časoch, keď robím rozhodnutia, týkajúce sa budúcnosti.  

Lord of the mountains & my life

Hospodin je môj Pastier

nebudem mať nedostatku.

Na pastvách zelených ma pasie

a

k vodám osviežujúcim ma privádza.

Dušu mi občerstvuje,

po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.

Keby som kráčala hoci temným údolím,

nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou;

Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú.

Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi,

hlavu mi pomazávaš olejom,

je preplnený kalich môj.

Len dobrota a milosť

bude ma sprevádzať

po všetky dni môjho života

a bývať budem v dome Hospodinovom

dlhé časy.